Takto vznikol cyklus, ktorý sa síce nakoniec nevolal tak kontroverzne, ako som chcel (viď názov článku), ale bol som donútený akceptovať miernejšiu alternatívu :) Nakoniec sa teda cyklus otvorených diskusných večerov s kňazmi a biskupmi volal ,,Človek kňaz" a ,,Človek biskup".
Počas jesene 2011 sme teda ľuďom priblížili štyroch kňazov:
- Augustína Slaninku, lazaristu a ružinovského farára
- Miroslava Kulicha, kapucína a predstaveného bratislavskej komunity kapucínov (v súčasnosti je už šéfom kapucínov na Slovensku)
- Jozefa Jančoviča, diecézneho kňaza, biblistu, farára v Dóme sv. Martina a VŠ učiteľa
- Jozefa Slezáka, do sebazničenia obetavého diecézneho kňaza povereného prácou s mládežou v BA arcidiecéze
V rámci Človek biskup sme od januára 2012 v Dome Quo Vadis "spovedali"
- Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa
- Františka Rábeka, vojenského ordinára
- Petra Rusnáka, bratislavského gréckokatolíckeho (to sú tí, ktorí sa môžu ženiť :) biskupa, eparchu
- Jozefa Haľka, najmladšieho slovenského biskupa, bratislavského pomocného biskupa
- Ludwika Schwarza, biskupa z rakúskeho Linzu, rodáka z Bratislavy
Všetci menovaní boli veľmi milí a otvorení, dokonca sa usmievali a vtipkovali. To by som ani ja kedysi nebol povedal, pretože som tiež kňazov vnímal ako nadľudí, ktorým sa musím poklonkovať a umelo si ich vážiť, hoci o nich nič neviem. Tento môj postoj začalo meniť až spoznanie úžasného Človeka, Milana Bubáka v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave. Ale to je iný príbeh...
Späť k Človekom v Quo Vadise - podstatou diskusií bolo zistiť, či sú nadľuďmi alebo sú normálni. Toto moderátor Roman Tarina zvládol na výbornú. Možno si to hostia ani neuvedomovali, ale svojimi otázkami o detstve, rodičoch, základnej a strednej škole, láskach (! :), rozhodnutí o povolaní slúžiť, kňazskej a biskupskej službe a ich súčasnom životnom rytme ich Roman ukázal poslucháčom naozaj ako normálnych a najmä ľudských ľudí. Každého jedného.
Ak bol môj pohľad na biskupov kedysi taký, že sú to starší páni, ktorí riadia Cirkev, sú mi veľmi vzdialení a nemám k nim žiadny vzťah, skôr ich vnímam negatívne, tak po absolvovaní cyklu Človek biskup viem, že každý z nich má svoju formujúcu minulosť (ktorá mnohokrát nebola ľahká a zahŕňala napríklad ,,vďaka" Benešovým dekrétom v detstve zbavenie majetku, občianstva, 15 km marš z Mosta pri Bratislave na pobyt v komunistickom koncentračnom tábore na Patrónke a vyhnanie z rodnej krajiny len kvôli tomu, že ich rodná reč je nemčina - o. Ludwik Schwarz), možno kľukatú cestu k svojmu povolaniu, odvahu počas komunizmu (znovu mi napadá Ludwik Schwarz, keďže bol posledným z cyklu a mám ho v čerstvej pamäti - hovoril o jeho ,,výletoch" do ČSSR, kvôli ktorým si vybavil falošný pas a pri ktorých mu pomáhala jedna rehoľná sestra meniť autá, aby ich tajní nevystopovali), svoj denný rytmus (o.i. športujú a stretávajú sa s priateľmi) a veľkú zodpovednosť v súčasnosti, voči ktorej prirodzene cítia bázeň. Môj pohľad na biskupov sa definitívne zmenil, spoznal som ich ako ľudí a niektorých som chcel dokonca objať :)
Chcete aj vy spoznať toho svojho kňaza či biskupa? Pokojne ho pozvite na obed či večeru, možno neodmietne a zistíte, že je hodnotným človekom. A jemu tiež určite dobre padne, keď bude môcť ísť bližšie k ľuďom.
človek, ktorý má na starosti bratislavskú arcidiecézu, Stanislav Zvolenský
biskup, ktorý sem-tam chodí oblečený v maskáčoch, František Rábek
eparcha, Peter Rusnák
najmladší slovenský biskup, Jozef Haľko
kňaz, veľký športovec s prirodzenou autoritou aj vo svetských organizáciách, farár Augustín Slaninka
človek s kapucňou, Miroslav Kulich
FOTO: Gabriela Šunderlíková